Obhliadka a stav mlyna

Objednať priestor pre podujatie

Predmetom obhliadky zo dňa 22. decembra 2009 bolo zoznámiť sa s technologickým vybavením tzv. Zemianskeho mlyna v obci Vrbovce a predbežné posúdenie stavu technológie, najmä vo vzťahu k možnosti obnovenia funkčnosti.

Mlynárska usadlosť sa skladá z obytnej časti, mlynice situovanej voči obytnej časti ako druhé krídlo objektu, a nadväzujúceho hospodárskeho priestoru, kde bola umiestnená horizontálna píla. Jedná sa o potočný typ mlyna, postavenom na umelom náhone privádzajúcom vodu z potoka Teplica. Vzhľadom na malý spád potoka bol náhon pomerne dlhý, okolo 2 km. Prah náhona pri mlyne má oproti dnu ráštubne výškový rozdiel cca. 5m. Objekt mlynice je murovaný, do výšky náhonu z kameňa, vyššie z nepálených tehál. Mlyn mal pôvodne dve drevené vodné kolesá na vrchnú vodu, situované v samostatnom uzavretom priestore – „ráštubni“ pozdĺž návodnej steny mlyna.

V mlynici je dobre zachovaná pôvodná mlynská hranica s bohato profilovanými svorovými stĺpmi. Zachované detaily jasne vypovedajú o staršej technológii mletia na kameňoch, kedy každé z pôvodne dvoch vodných kolies poháňalo priamym ozubeným prevodom z dreveného palečného kolesa jeden mlecí stroj, t.j. pár mlecích kameňov s mechanizmami pre dávkovanie a triedenie zrna. Technológia mohla pochádzať z prvej tretiny 19-teho storčia, nie je však vylúčený asi skorší čas vzniku – obdobné mlynské hranice nachádzame v mlynoch už od konca stredoveku. Pre presnejšie datovanie je vhodné použiť dendrochronologickú metódu, pre ktorú sú mohutné prierezy čelného „múčneho“ trámu a svorových stĺpov obzvlášť výhodné.

Neskôr bola technológia mlyna modernizovaná. Jedno z mlynských kolies bolo zrušené. Na pohon teda slúžilo jediné mlynské koleso, a to koleso prvé (v smere toku vody), podľa všetkého ponechané na svojom pôvodnom mieste. Vnútorná časť jeho dreveného hriadeľa, aj s uložením na ložisko je už kompletne zachovaná. Na hriadeli je inštalované palečné koleso s továrensky vyrobeným liatinovým obvodom, osádzané drevenými zubmi, nesené šiestimi drevenými ramenami. Palečné koleso poháňalo liatinový pastorok na krátkom hriadeli, ktorý ďalším prevodom do rýchla poháňal hlavnú transmisiu. Z nej boli potom plochými remeňmi hnané všetky ostatné stroje. Transmisia je situovaná v priestore pod mlynskou hranicou, uložená na vlastných betónových základoch v klzných ložiskách Sellersovej konštrukcie, bežnými od konca 19-teho storočia.

Mlecia technológia predstavuje jednu z najjednoduchších zostáv novodobého „umeleckého“ mlyna, umiestnenú v pôvodných priestoroch s využitím pôvodných prvkov. Jej základ tvorí dvojradová valcová mlecia stolica s valcami usporiadanými nad sebou, zodpovedajúca dvadsiatym rokom dvadsiateho storočia. Technológia zaberá dve podlažia aj podstrešný priestor mlynice, spolu v štyroch pracovných úrovniach. Okrem samotnej valcovej mlecej stolice (pravdepodobne taktiež továrenskej značky J. Prokop), slúžiacej na zomieľanie meliva, sa skladá z jednoduchého čistenia zrna na pohyblivom site, lúpačky zrna (značky Jozef Prokop Pardubice) a dvojradového hranolového vysievača. Prepravu meliva medzi jednotlivými časťami zabezpečuje sústava korčekových a šnekových prepravníkov. Pre pohon viacerých strojov je na prvom poschodí pod stropom inštalovaná pomocná transmisia. Nakoľko je inštalovaná len jediná mlecia stolica, prevádzka musela prebiehať periodicky, teda melivo prechádzalo cez stolicu opakovanie v niekoľkých chodoch. Napriek inštalácii novodobej technológie, jeden z pôvodných párov mlecích kameňov bol ponechaný na svojom pôvodnom mieste a prispôsobený novému spôsobu pohonu plochým remeňom. Dodnes je na mieste spodný mlecí kameň a v priestore sa nachádzajú aj prvky pohonu: zvislý hriadeľ kameňa (praslica) s remenicou a rohatkou pre pohon triediaceho zariadenia, vodiace kladky pre plochý remeň, miskové ložisko s mechanizmom výškovej rektifikácie.

Z hľadiska technického stavu je technológiu možné rozdeliť na niekoľko celkov: nosné stavebné prvky, zostavu pohonu, teda sústavu vodné koleso – prevody – transmisia, technológiu mletia na kameni a umeleckú mleciu technológiu.

Umelecká mlecia technológia je zachovaná v autentickom stave. Sú zachované všetky funkčne podstatné časti mechanizmov. Zo zachovaných častí je zrejmá pôvodná funkčná schéma, a nechýbajú žiadne nenahraditeľné kusy. Drevené časti strojov, zásobníkov a prepravných potrubí sú na viacerých miestach poškodené biotickými škodcami, na viacerých miestach bude potrebná náhrada kópiami. Taktiež bude potrebné doplniť alebo nahradiť ďalšie prvky prirodzene podliehajúce opotrebeniu, ako výplety triediacich mechanizmov, prevodové remene, pásy a korečká prepravníkov, ložiská a viacero ďalších drobných viac menej bežných súčiastok. Oba zložitejšie stroje, teda lúpačka a mlecia stolica sú však na svojom pôvodnom mieste a kompletné. Ich prípadné uvedenie do pôvodného funkčného stavu je teda len otázkou odhodlania, času a nákladov.

Technológia mletia na kameňoch je zachovaná vo fragmentoch, jej pôvodné umiestnenie v priestore je však zrejmé, a sú zachované kľúčové prvky zostavy. Je možná jej prezentácia v neúplnom stave, alebo doplnenie chýbajúcich častí na základe vedeckej rekonštrukcie ich podoby. Základná zostava mletia na kameňoch je ustálená už od stredoveku, veľmi dobre známa a dostatočne popísaná v literatúre.

Zostava pohonu je mechanicky jednoduchá, jej pôvodná poloha v priestore je zrejmá, a väčšina podstatných prvkov je zachovaná. Okrem nevyhnutného očistenia a konzervácie oceľových častí je potrebná výmena drevených prvkov palečného kolesa – najmä vyše stovky drevených zubov, nahradenie chýbajúceho pastorku kópiou, rovnako je možné predpokladať potrebu prepúzdrenia ložísk a doplnenie drobnejších súčiastok. Nastavenie geometrie celej zostavy a obnovenie funkcie remeňových prevodov je potom predmetom bežnej údržby. Vodné koleso s hriadeľom je možné vyhotoviť nanovo a umiestniť na pôvodnom mieste. Hriadeľ podľa zachovanej predlohy, koleso na základe odborného výpočtu pravdepodobných technických parametrov s použitím konštrukcie technológie zhotovenia primeranej dobe vzniku obnovovanej technológie. Technicky nie je vylúčené ani obnovenie vodného náhonu.

Nosné stavebné prvky, či už samotné steny budovy, stropy alebo konštrukcia mlynskej hranice sú výrazne ovplyvnené rozsiahlymi deformáciami objektu, ktoré však prebehli pravdepodobne krátko po postavení objektu v predminulom storočí. Opis a riešenie stavebnej časti nie je predmetom tejto správy. Pre potreby prezentácie a prípadnej obnovy funkčnosti technológie je však potrebné zaistiť nosnosť a stabilitu všetkých konštrukcií. Je potrebné zamedziť ďalším deformáciám objektu. Drevené nosné prvky vyžadujú konzerváciu a veľmi pravdepodobne niektoré aj protézovanie. V prípade obnovy vodného kolesa je potrebné stavebne vyriešiť celý priestor ráštubne.

Zemiansky mlyn vo Vrbovciach je zaujímavým dokladom autentického vývoja malých potočných mlynov na prahu industrializácie. Z hľadiska dokumentácie vývoja techniky je hodnotná zachovaná azda najzákladnejšia zostava „umeleckého“ mlyna zo začiatku dvadsiateho storočia na základoch pôvodnej, tradičnej technológie mletia na kameňoch, v tejto podobe známej už v stredoveku. Obzvlášť zaujímavé je súbežné ponechanie kameňov – takéto spojenie nachádzame zachované len výnimočne. Strojené vybavenie mlyna je síce prirodzenie nesie stopy desaťročí nepriaznivých vplyvov, je však zachované kompletne, vo svojom pôvodnom stave bez neskorších devastačných zásahov. Celá technológia ostala prakticky v takom stave, v akom na nej zomleli poslednú zákazku, z technického hľadiska je teda možné obnoviť jej funkčnosť.

Mlyn však nemá len hodnotu technickú, je aj dokladom spoločenského vývoja. Takéto prevádzky môžeme považovať za pamätníky modernizácie Slovenska. Takej modernizácie, ktorá prebiehala prirodzene, postupne a plynule, vyrastajúc z tradičnej materiálovej a ľudskej základne regiónu, tak ako sa postupne menili požiadavky človeka, ekonomická situácia a možnosti techniky. Vnímanie tejto etapy vlastnej histórie je pritom značne deformované tendenčným prístupom v minulosti.

Zachovanie a prezentácia mlynov, ako aj ostatných technických pamiatok je dlhodobo boľavým miestom ochrany kultúrneho dedičstva na Slovensku. Technické pamiatky sú pritom prirodzenou a rovnocennou súčasťou histórie, často dokonca priťahujúce väčšiu pozornosť verejnosti. Výraznejšie ako iné pamiatky demonštrujú neustály vývoj celej našej civilizácie, pričom moderný človek ako každodenný užívateľ techniky takúto predstavu ľahšie prijíma. Na viac, sú prirodzene miestom demonštrácie mnohých základných fyzikálnych princípov, ktoré by mohli byť významnou súčasťou výučby. Zariadenia na vodný pohon napokon otvárajú aj otázku environmentálne prijateľných technológií, a využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Na tomto mieste sa navyše núka možnosť prezentovať mlyn, ako jeden z prvkov lokálnej sebestačnosti vidieckej komunity, s celým jeho prirodzeným zázemím a s technológiou, ktorá je priam zhmotnením prirodzeného priebehu vývoja nie len techniky, ale aj spoločnosti. Objekt síce nie je štátom chránenou kultúrnou pamiatkou, za oveľa podstatnejšiu by som však v súčasnosti považoval vôľu a reálne možnosti majiteľa zachovať a obnoviť technológiu pamiatkovým spôsobom a sprístupniť ju verejnosti. Obnovených a sprístupnených historických mlynov je na Slovensku žalostne málo a funkčný v súčasnosti nie je ani jeden, vrátane objektov prenesených do múzeí v prírode. Ostatné, vrátane pamiatkovo chránených, sú často v troskách a neprístupné verejnosti, mnohé bez reálnej šance na záchranu. Preto považujem za potrebné využiť všetky možnosti na obnovu tohto mlyna, kde to možné je, a vlastník má o obnovu a následnú prezentáciu záujem.